Slovenská sporiteľňa

S

SLOVENSKÁ SPORITEĽŇA

Reklama: Budúcnosť je vaša

Je to taká všeobjímajúca reklama. Produkt je, ako vystrihnutý zo žurnálu; optimistická, pokroková a korektne uvedomelá reklama. Všetci sa smejeme nad tzv. komunistickými reklamami. Ja sa bavím aj dnes.

Celkové skóre z 10 bodov
0

Hodnoty, ktoré Slovenská sporiteľna prezentuje v reklame, zastupuje staručká pani, ktorá neprináša so sebou len obyčajnosť jednoduchých a zostarnutých, ale snaží sa aj pozitívne prezentovať vlastnú životnú energiu a múdrosť.

Stará pani si v reklame zúfa, že už je taká stará, že už ju nik nevolá jej krstným menom. Napriek tomu sa nadchýňa, ako dnešní mladí zachraňujú svet a pritom sa stihnú ešte usmievať na neznámeho človeka len-tak. Len-tak sa usmieva iba blázon. Akoby starenka nahlas riekla, už môžem ísť na onen svet, pretože mladí našu krajinu opäť postavia na nohy (A čo robili doteraz?).

Tá starenka, podľa mňa, prezentuje, skôr stratenosť, osamelosť a neorientovanosť. Na celkovom obraze nepridá ani jej poslabší herecký výkon, keď sa v závere, zhypnotizovaná, zaskočená a unavená upäto pozrie do kamery. Zaznie komentár “…teším sa na budúcnosť“. Aj som si poplakal.

Nakoniec stará pani dojde k pousádzanej spoločnosti niekde na záhrade. Po celý čas k tomu miestu smerovala. Ani vychodniarska svatba nie je na tom, ako táto dlhokánska štrúdla ponastavovaná zo samých stolov. Starenka sa poobjíma s niekoľkými mladými ženami (chlapov v komparze nemali), ktoré sa tešia a smejú, ako reklamané slniečko na hnoji. Za obr-stolom je veľa mladých, vysmiatých ľudí. Protagonistka si sadne vedľa starej pani v kuchynskej zástere. Za stôl sa v zástere nesadá. Čo tým chcela Slovenská sporiteľňa povedať? Možno to, že banka patrí všetkým …aj bezdomovcom – ako za socializmu. A nevravte, že bezďáci vtedy neboli. Sám som bol jedným z pokrokových a uvedomelých bezdomovcov.

Text komentára je na úrovni milej desaťročnej dievčinky, zapálenej frekventantky ZŠ. Aj tá je plná sľubov a dobrých predsavzatí. Reklama so svojim pozitívnym a optimistickým postojom o úspechu a prosperite, na počudovanie, pôsobi veľmi, ale veľmi ponuro a depresívne. Bolo toto zámerom režiséra?

Na devädesiate roky každý nadáva. Že to bola zlá a mafiánska doba. V jednom však mala oproti dnešku navrch, každý bezpečne vedel, ktorá reklama v telke zastupuje nejakú banku, investičný fond alebo nadnárodnú spoločnosť a ktorá stojí len za prostým Azúrom. Nástroje použité v reklamách lepších klientov nemuseli byť na literárnej, či inej umeleckej výši, ale rozhodne boli prekvapivé, novátorské a mimoriadne ambiciózne. Dnes sa to už poznať nedá. Prestíž a úspešnosť je utopená v šedi totálne nudného priemeru.

ObjavTE drevné stereotypy

Ide o navodenie pocitov, lebo na tie chceme vplývať, ak tvoríme svoju reklamu. Objavme v sebe, kdesi vo vnútri, staré, odveké, stále prítomné vzorce správania. Neexistuje nič horšie, než keď našu výpoveď poznačí nezáujem a ľahostajnosť diváctva. Tento šot má k tomu veľmi blízko. Ani nie tak pre výrazové prostriedky samotné, ako skôr preto, že sú prefláknuté a riadne opotrebované.

Babka v reklame vezme za ruku malé dieťa a kus cesty ide s ním. Jednak sa v šote bude konečne niečo diať a navyše sa tak zdôrazni komunitnosť témy. Komunitnosť je bezpečie, porozumenie a blízkosť. Nebojme sa ju použiť aj v prípade veľkej banky. Aj tak sa o ňu reklama snaží. Komunistnosť nemusí znamenať len poriadnu žranicu a plné stoly. Navyše do témy dostaneme nehu, ľudskosť a pomoc.

Možno protagonistka prevedie slepú ženu cez cestu. Tu opatrne! Je potrebné, aby sme sa vyhli dojeniu citov. S výrazovými prostriedkami nesmierne opatrne. Zábery na to, ako stará pani vedie slepú ženu, by boli odsnímané zozadu. Až kým ju neprevedie cez prechod, ani len netušíme, čo sa deje. Nakoniec ju stará žena na chodniku pustí. Následne kamera v detaile zaberie ruku slepej ženy, ktorá otvorí na hodinkách slepecký, plastický ciferník hodiniek a siahne si naň, aby sa pozrela na čas (1,5 s.). Celý záber so ženami by netrval dlhšie ako 6 sekúnd. Týmto spôsobom by sme upustili od dojenia diváka. Nejde o nefér zbrane! Len vtedy je to nefér, ak sa chceme vyhnúť dobru, ľudskosti a teplu spojených so slávnou bankou. Len takto vyzdvihneme farebnosť a plasticitu života. A v neposlednom rade odbremeníte výrazové prostriedky reklamy od obrovského, zaťažujúceho zadku. Zadku úzkosti a depresie, ako je to prítomné v tejto reklame (hore).

Ohviezdičkujte reklamu a vyjadrite sa v komentároch.
Hlasovali: 1. Priemer: 5

Diskutujte aj neprihlásení